Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

KAFARNAUM

Matúš nazýva Kafarnaum „jeho mestom“ (Ježišovým)(Mt9,1) a Marek uvádza so zvláštnym dôrazom: Tu bol Ježiš „doma“ (Mk2,1). Prečo Ježiš zamenil Nazaret – svoj domov za nový domov v Kafarnaume? Jeden dôvod Ježiš uvádza sám: „Žiadny prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“. No skutočný dôvod bol v samotnom Nazarete. Bolo to vskutku mesto príliš malé a odľahlé. Ježiš potreboval putovať a na svojich cestách stretávať ľudí.

Celou Galileou vedie mnoho starých úzkych a hrboľatých ciest, ktorými Ježiš musel kedysi prechádzať. Podľa Josepha Flávia mala Galilea v čase Ježiša 204 miest a dedín a určite v nejednej z miestnych židovských synagóg prehovoril.

Pouličné osvetlenie v Izraeli neexistovalo, pretože obyvatelia Palestíny ostávali po zotmení doma. Báli sa byť na tmavých cestách a bandy potulných lupičov strach ešte zväčšovali. Obchodník, i keď bol len pár kilometrov od domova, sa preto radšej ubytoval v hostinci, ako by pokračoval v ceste za tmy.

Kafarnaum patrilo medzi mestá, kde Židia nestrpeli žiadnych cudzincov.

V žiadnom inom meste nekázal Ježiš viac a nikde neučinil toľko zázrakov ako tu. Evanjeliá zachytávajú 12 zázrakov z Kafarnaum, teda viac ako na iných miestach Svätej zeme. Tu uzdravil posadnutého (Mk1,23) a muža so suchou rukou (Lk6,6) i Petrovu svokru. Tu predniesol v synagóge veľkú reč o chlebe života (Jn6). Tu padol Ježišovi k nohám Jairos, predstavený synagógy s prosbou: „Moja dcérka umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“

SYNAGÓGA V KAFARNAUM

Židia sa snažili stavať synagógy na najvyššom mieste v meste. S touto požiadavkou sa spája aj rabínske varovanie: „Každé mesto, ktorého strechy sú vyššie ako synagóga, bude nakoniec zničené.“ Tento predpis sa nedal dodržať všade, predovšetkým nie v mestách ležiacich tak ako Kafarnaum na plochom brehu jazera. Obyvatelia Kafarnaum však prejavili dobrú vôľu a postavili si synagógu na umelo vyvýšenej terase, takže prečnievala výškou okolité domy. Potvrdzuje to aj správa jednej starovekej pútničky zo 4. storočia, ktorá píše: „K synagóge sa stúpa po mnohých schodoch.“

Z 15. storočia máme o meste Kafarnaum túto správu: „Mesto je úplne zborené a neobývané.“ Keď sa anglickí archeológovia rozhodli ako prví oblasť zrúcanín mesta preskúmať, narazili na pozostatky synagógy s bohatou ornamentálnou výzdobou. Je to synagóga, ktorú dal vystavať stotník, ktorý, ako povedali Židia „miluje náš národ, i synagógu nám postavil“ (Lk7,5) a o ktorom Ježiš povedal „Takú vieru som nenašiel nikde v Izraeli?“ (Lk7,9)?

DOM SVÄTÉHO PETRA

Archeológovia odkryli Petrov dom, kde Ježiš býval hosťom počas svojho účinkovania. Na omietkovej stene sa našli nápisy „Ježiš“ a „Peter“.

Už vo 4. storočí sa zmieňuje spomínaná pútnička aj o Petrovom dome: „Z domu kniežaťa apoštolov bol zriadený kostol, ktorého múry stoja tak ako stáli kedysi.“ No už o dve storočia neskôr iný pútnik opisuje Petrov dom ako dom, nad ktorým stojí bazilika.

V. Corbo sa nezdráha vidieť v tejto 7x6,5 metrov veľkej miestnosti domáci kostol židokresťanskej obce v Kafarnaum, ktorý vznikol prestavbou z Petrovho domu v 2. storočí po Kr. a v 5. storočí bola nad ním postavená byzantská bazilika.

Aj my dnes vďaka reštauračným prácam môžeme vidieť „múry domu ako stáli kedysi“.

kostol v Kafarnaum

pri soche svätého Petra